Patrí medzi ikony klubu Oceláři Třinec. Tridsaťosemročný útočník VLADIMÍR DRAVECKÝ stál pri posledných piatich ligových tituloch. 

• Program a výsledky - Slovensko v príprave na MS v hokeji 2024

„Už minulý rok som vravel, že play-off bolo najťažšie, ale tento posledný titul bol ešte náročnejší,“ prezradil v rozhovore pre Sportnet. 

V klube už nepatrí medzi bodových ťahúňov mužstva. Jeho úloha je odlišná a rád by v nej pokračoval aj nasledujúce dve sezóny. 

Nedávno ste získali piaty titul po sebe. V čom bol iný ako tie predošlé? 

Som vďačný, že som titul mohol opäť vyhrať. Posledný titul bol veľmi náročný. Vlastne, ako každý titul. Hovorím, že je to ako droga.

Keď raz človek vyhrá, chce vyhrávať stále. Bolo to veľmi ťažké, ale o to sme všetci vďačnejší, že sa nám to podarilo takýmto spôsobom. 

Všetky série ste odohrali na sedem zápasov. Kde ste nachádzali potrebnú energiu a sily na víťazstvá? 

V Třinci sme ako jedna rodina. Každý z nás verí tomu druhému. Mentálna sila je obrovská. Keď sme na ľade ako jedna família, tak všetko ide jednoduchšie. 

Ktorý moment v play-off bol pre vás najťažší? 

Je toho viac, pretože sme hrali plný počet zápasov. Človek rozmýšľa nad rôznymi vecami, keď ho nasledujúci deň čaká siedmy zápas. Vie, že sezóna sa môže skončiť. Myslím, že najťažšie momenty boli tieto siedme stretnutia. 

V semifinále so Spartou Praha sme prepísali históriu. Neuveriteľné, čo sa nám podarilo. Vedeli sme, že vo finále s Pardubicami bude vyrovnaná séria. Hovorí sa, že kto vyhrá piaty zápas, vyhrá celú sériu. Aj tento mýtus sme odvrátili. 

Viacero momentov bolo najsilnejších. Celé play-off bolo veľmi náročné. Hoci som minulý rok vravel, že vlaňajšie play-off bolo najťažšie, pretože sme hrali z predkola. Spolu to bolo dvadsaťdva zápasov. 

Teraz to bolo dvadsaťjeden, ale na Sparte sme hrali štyri predĺženia a ďalšie s Pardubicami. To je ďalší jeden zápas. Bolo to ohromne náročné. 

V súboji so Spartu Praha vás delilo od vypadnutia iba niekoľko stotín sekundy. Ako ste prežívali eufóriu po vyrovnávajúcom góle Daniela Voženílka? 

Bolo to takisto niečo neskutočné. S odstupom času, keď sa na to pozriem, tak viem, že naša viera vo víťazstvo bola neskutočná. Naozaj sme verili, že sériu môžeme otočiť, aj keď sme prehrávali 0:3. Oplatilo sa nám to. 

Zažili ste vo svojej bohatej kariére niečo podobné?